HISTÓRIA A BUDÚCNOSŤ

Začiatky projektu sú niekde v roku 2001 kedy som začal pracovať na diplomovoej práci na Fakulte Managementu v odbore Management Informačných systémov. Pôvodným zámerom bolo analyzovať dostupný softvér, ktorý používajú malé a stredné firmy na Slovensku.

Takéto firmy boli založené väčšinou len malým počtom µudí s obmedzeným kapitálom a nejakým "know-how". Investície do informačných technológií predstavoval nákup jedného PC, ktorý slúžil na administratívne účely. Postupne začali vznikať aj cenovo dostupné (do 10 000,-Sk) účtovnícke programy, ktoré si našli v týchto firmách uplatnenie. S poklesom cien za hardvérové vybavenie sa mnohé firmy vybavily väčším počtom počítačov, ktoré boli pripojené do lokálnej počítačovej siete (LAN). Takéto prepojenie umožnilo rýchlu výmenu súborov, ktorá umožnila väčšiu efektivitu pri práci s rôznymi dokumentami. Účtovnícke programy vyvíjané pôvodne pre prácu s jedným užívateµom a na jednom počítači, sú v takomto systéme ťažko použiteµné. Centralizované riešenie už vyžaduje špeciálny sieťový a serverový softvér, ktorého ceny sú väčšinou veµmi vysoké a pre malé a stredné firmy často nedostupné. Mnoho softvérových firiem sa snaží vybudovať svoje alternatívne lacnejšie sieťové riešenia, tie ale vykazujú často množstvo chýb a sú stále vo vývoji. Použitie stabilných, avšak drahých technológií by znamenalo preorientovať sa na úplne iných zákazníkov.

Preto vznikol nápad použiť už existujúce sieťové a serverové technológie dostupné pod licenciou GNU GPL pod operačným systémom GNU Linux, ktoré umožňujú cenovú dostupnosť komukoµvek a zároveň sa vyznačujú porovnateµnou kvalitou s inými komerčnými systémami. Použitie týchto technológií však vyžaduje výsledný produkt uverejniť tiež pod licenciou GNU GPL. Preto nasledovala analýza komerčných možností tejto licencie. Výsledkom analýzy bolo, že softvérový produkt uverejnený pod touto licenciou je schopný komerčného nasadenia, kde hlavný zdroj príjmov budú tvoriť služby okolo softvéru a nie predaj licencie.

Vývoj takéhoto softvéru bolo treba urobiť s minimálnymi nákladmi, teda s nulovými odmenami pre vývojárov na báze myšlienky GNU. Po prezentácii projektu na jar 2002 na LugCone v Bratislave o projekt prejavilo záujem viacero ľudí a niekoµkí z nich sa snažili aj aktívne zapojiť. Dovtedy k projektu prispeli aktívne len traja ľudia. Bolo vytvorené "pseudo" užívateµské prostredie a funkcie na prácu s databázovým serverom MySQL.

Potom nastala etapa kedy sa do projektu pridal yenar, ktorý sa pustil do prepisu celého projektu. Projekt bol písaný v jazyku C. U toho sme chceli ostať aj naďalej, pričom yenar sa snažil vytvoriť knižnicu "libco", ktorá by umožňovala určitý typ OP v jazyku C. Celý projekt bol prepísaný yenarom do kódu používajúc túto knižnicu, ktorá bola paralelne vo vývoji. Bez akéhokoµvek vývojového prostredia a s minimálnou dokumentáciou knižnice libco bolo takmer nemožné zapojiť do projektu iných µudí. Preto som takéto smerovanie projektu na jeseň 2002 ukončil a začal s prepisom projektu do klasickej štruktúry jazyka C.

V roku 2003 tak projekt nikam nepokročil ale bol viacmenej prepísaný od základov. Keďže som v roku 2004 začal spolupracovať na inom komerčnom projekte s veľkými ambíciami stav projektu sa počas roka nezmenil. Počas tejto doby bol však vypracovaný finančný plán, ako uviesť GPL projekt Tučniak do komerčnej prevádzky. Tento plán bol vypracovaný za účelom získania externých finančných prostriedkov, ktoré by boli určené najmä na marketing. Financie sme síce nezískali, ale získali sme predstavu o tom, že projekt môže byť skutočne komerčne životaschopný.

Počas vývoja programu sa snažíme paralelne pracovať na vývoji infraštruktúry na distribúciu a zabezpečenie servisných služieb okolo projektu. Ako autori zdrojového kódu tak získame náskok voči potenciálnej konkurencii, ktorá po uverejnení získa možnosť distribuovať program prostredníctvom licencie GNU GPL. Pre záujemcov, ktorí by sa chceli podielať na vývoji budú postupne pripravované pravidlá, ktoré im umožnia projekt šíriť aj iným spôsobom (pravdepodobne komerčným)ako len prostrendníctvom GNU GPL.

Momentálne odhadujem, že projekt je v štádiu, kedy treba investovať ešte minimálne 2 mesiace poctivej práce jedného programátora, aby bolo sfunkčnené skladové hospodárstvo. Ak by sa projektu chytilo konštruktívne viacej programátorov, mohol by byť do leta 2005 pripravený na skúšobnú prevádzku v oblasti vedenia účtovníctva firiem zaoberajúcich sa nákupom a predajom tovaru. Keďže momentálne disponujem aj hardwerom v podobe fiškálneho modulu (registračná pokladnica v počítači), chcem do konca roku 2005 naprogramovať tučniaka tak aby vedel obsluhovať tento modul. Druhým cieľom je vytvoriť tlačový systém projektu, ktorý by bol schopný generovať zostavy na podávanie daňových priznaní z účtovných údajov v databáze.

Juraj Kolesár

Stanka Kolesárová